Eruvere striaslo. Cítila sa akoby sa prebudila zo storočnej hibernácie. Poobzerala sa. Nachádzala sa uprostred priestrannej miestnosti, ktorej steny boli zarastené machom a poplazom, spomedzi puknutých dlaždíc vyrastala tráva. Uprostred miestnosti stál povedomý červenkastý stôl a vedľa neho súdok. Eruvere sa zamračila. Nič nedávalo zmysel.
Vedela, že je na Olympe, no vzduch bol akýsi iný. Napravo od nej sa týčili vysoké mahagónové dvere vedúce do zvyšnej časti paláca. Eruvere k nim zamierila. Niečo bolo zle. Niečo bolo veľmi zle, no nevedela čo. Rýchlo otvorila dvere, za ktorými miesto očakávanej priestrannej a vzdušnej chodby boli ruiny. Zaváhala.
„Haló, je tu niekto?“ zvolala. Jedinou odpoveďou bolo ticho a prievan. Eruvere si zanadávala. Vykročila po zruinovanej hale smerom ku kolosálnej mahagónovej bráne vedúcej na rozhľadňu. Bola pootvorená. Eruvere k nej pristúpila a vyšla na balkón, kde ju oslepilo žiarivé slnko. Pri pohľade na mahagónový strom ju zaplavil úžas. Strom bol obrovský, omnoho väčší ako si ho pamätala. Ohromné konáre siahali vysoko k oblohe a korene viedli okolo celého balkóna a začali obrastať samotnú budovu Olympu.
Na strom sa však nepozerala dlho, pretože zrazu si všimla postavu sediacu pri strome.
„Tiria?“ povedala prekvapene
„No konečne!“ zvolala bohyňa psychopatov a dočasnej normálnosti sediaca na vyvýšenom mahagónovom koreni.
„Čo sa... čo sa tu stalo?“ spýtala sa Eruvere zmätene.
„Ja neviem. Pred pár dňami som sa prebudila v pivnici, kde sme naposledy vyrábali cider. Najskôr som sa pokúsila niekoho nájsť a zistiť, čo sa stalo. Potom som sa chcela dostať domov, no moja mágia je akási oslabená a fungujú iba jednoduché kúzla a z Olympu sa, ako vieme, nedá dostať. Nič iné mi neostávalo, ako čakať.“
„Cider. Posledné čo si pamätám je cider a Greyine kúzlo. Grey! Kde je Grey a Dreyonea?“ spýtala sa Stvoriteľka zmätene.
Tiria sa zamračila „Keď som sa prebrala, v pivnici už neboli. Nevidela som ich a ani sa s nimi neviem skontaktovať.“
Stvoriteľka použila kúzlo, ktorým zvyčajne privolávala bohyne. Miesto kúzla, sa však objavili iba slabé iskričky.
„Dofrasa! “ zvolala.
Tiria vstala z konára a pozrela sa na strom „S najväčšou pravdepodobnosťou sa niečo pokazilo na tom kúzle, ktoré malo urýchliť čas o päť mesiacov.“
„Prekvapilo by ťa to?“ spýtala sa stvoriteľka. Tiria rozhodne pokrútila hlavou. Eruvere si vzdychla: „Bola si prezrieť Olymp?“
„Nie. Úprimne, veľmi sa mi nechcelo samej skúmať tvoj zvláštny dom. Bohvie čo by som ešte našla.“
Eruvere chápavo prikývla.
„Aj tak nám nič iné nezostáva, nemôžeme večne sedieť na balkóne.“ Mykla plecom Eruvere. Tiria prikývla a spoločne vstúpili do Olympu. Pomaly kráčali po zruinovanej vstupnej hale.
„Nerozumiem tomu,“ pokrútila hlavou Eruvere „na celom Olympe je kúzlo, vďaka ktorému na nič nepadá prach, špina mizne hneď ako sa objaví, žiadna burina, nie je treba žiadnu údržbu! Ako sa to mohlo takto rozpadnúť?“
„Zdá sa že ani moja, ani tvoja mágia poriadne nefunguje. Kúzlo asi zmizlo.“ skonštatovala Tiria.
Pristúpili k dvojitým dverám. „Tu som nikdy nebola. Kam to vedie?“ spýtala bohyňa normálnosti.
„Do háremu. Ak tu niekto ostal, tak Briti.“ povedala Eruvere a otvorila dvere. Tiria sa prekvapene a zvedavo pozrela do miestnosti. Bola prázdna.
„Je tu niekto?“ zvolala Eruvere. Ticho. Eruvere zanadávala. S bohyňou normálnosti sa išli otočiť a pokračovať hlbšie do útrob Olympu, keď začuli jemný hlas a mňaukanie.
„Stvoriteľka?“ Eruvere sa otočila.
„Cilo?“
„Stvoriteľka, dobre že ťa vidím. Zdravím aj teba, bohyňa normálnosti.“ povedal čierny kocúr. Tiria odzdravila.
„Cilo, čo sa tu deje?“ spýtala sa Eruvere.
„Boli ste dlho preč. Nikto nevedel kde. Svet sa... zmenil. No toto nie je najpohodlnejšie miesto pre dlhý rozhovor. Poďme do obývacej sály.“ povedal Cilo zdráhavo
„Máš pravdu.“ prikývla Stvoriteľka a spolu s najvyšším kňazom Cilom a bohyňou normálnosti vykročili ďalej po veľkej hale.
„Keď hovoríš že sme boli dlho preč... ako dlho?“ spýtala sa Tiria.
Cilo potriasol hlavou „Prestal som počítať po tritisíc rokoch.“
Tiria sa ustarostene pozrela na Eruvere. Pristúpili k dverám do obývacej sály. Stvoriteľka ich otvorila a spolu s Tiriou nasledovali Cila dovnútra.
Eruvere sa rozhliadla. V miestnosti sa nachádzali pohovky, dve postele, ohnisko a v rohu drobná študovňa.
„Sadnime si a môžeme sa porozprávať.“ povedal Cilo. Tiria a Eruvere zamierili k pohovkám a sadli si na ne. „Neviem, kde mám začať,“ povedal Cilo.
„Bola to pohroma, Stvoriteľka!“ zvolala Cilo dramaticky. „Stajniari a sluhovia začali odchádzať po niekoľkých rokoch. Bezodná studnica zlata akoby stratila svoje čary. Nemali sme im čo platiť. Nikto neostal.“ Eruvere sa zamračila
„Po pár storočiach si ľudia všimli že bohovia zmizli. Čím viac generácii sa rodilo bez prítomnosti bohov, tým viac ľudí pochybovalo o hlásaní najvyššieho chrámu. Jedného dňa sa vzbúrili a chrám spálili. Podarilo sa mi ujsť a odvtedy som tu. Eruvere si vzdychla.
„Nevieme, čo sa stalo. Celý tento čas sme boli zavretí v nejakom nepodarenom kúzle. Pre nás uplynulo len niekoľko sekúnd.“ povedala Stvoriteľka a bezradne sa pozrela na Tiriu.
„Bohyňa irónie a bohyňa času asi odišli pred nami. Nepočul si o nich?“ spýtala sa Tiria
Cilo pokrútil hlavou „Ja žijem iba tu. Ďaleko nedovidím a zdá sa, že svet je celkom hore nohami. Vojny a choroby. Netrúfam si vycestovať tam.“ povedal Cilo
„Svet som nevidela ani z rozhľadne.“ povedala Eruvere
„Vaši dvorní mágovia prestali vedieť čarovať po niekoľkých rokoch vašej absencie. Niektorí sa domnievali, že ochranná bariéra vybuchla a rozletela sa po celom ostrove. Teleportovanie prestalo úplne fungovať. Myslím, že ak chcete čarovať, musíte odísť z ostrova.“ povedal Cilo.
Tiria sa zamračila: „vieš nám pomôcť odísť?“
„Máme pár lodí, no ja s vami nepôjdem. Keď náš chrám vyhnali z hlavného mesta, vyhlásili, že čierne mačky prinášajú nešťastie. Sú to fanatici.“ povedal Cilo.
„Musíme sa poponáhľať na ostrov bohov. Čo ak sú Dreyonea s Grey v nebezpečenstve?“ vyhlásila Tiria. Eruvere prikývla a vstali z pohoviek.
„Cilo, ďakujeme za všetko. Budem sa snažiť vrátiť sa čím skôr.“ povedala Stvoriteľka a spolu s Tiriou vykročili von.
